2011, Mute

Od momentu, kedy termín „nugaze“ dostal svoju exaktnú podobu, ubehli už nejaké tri roky. V apríli 2008 totiž vyšiel v poradí piaty album Anthonyho Gonzalesa, ktorý sa na hudobnej scéne schováva za meno M83. Saturdays = Youth vďaka svojej monumentálnosti, a snivej atmosfére posunul shoegazový zvuk míľovým krokom vpred. Na ďalší balíček skladieb od tohto francúzskeho talentu sme si museli počkať dlhých 36 mesiacov, ale aby sme príliš nefrfľali, nadelil nám ich trochu viac ako je zvykom. Album Hurry Up, We're Dreaming ponúka náhľad do Anthonyho snov vytlačených na dvoch diskoch.

Vydaniu Hurry Up, We're Dreaming predchádzali rôzne vyjadrenia, ktoré popisovali album v procese tvorby ako „veľmi, veľmi epický“. Znieť to svojho času mohlo ako predimenzované zhodnotenie vlastnej tvorby, a tak sa dalo očakávať všeličo. Prvým singlom Midnight City, ktorý spôsobil všeobecný rozruch, sa však rozplynuli snáď všetky skeptické myšlienky laikov aj hudobných kritikov. Skladba obletela blogy i hudobné magazíny po celom svete. Monumentálne syntetické plochy a 80´s bicie, sprevádzané „petergabrielovským“ spevom ale nenájdete iba v spomínanom singli. Album je nimi doslova prepchatý a vplyv osemdesiatok a deväťdesiatok je cítiť v každej skladbe. Násilný pocit trendovosti vám to však určite nenavodí. Práve naopak. Hurry Up, We're Dreaming je príjemný, nenútený a prirodzený. Možno aj preto, že je vraj o detstve a snoch.

Čo sa tejto nahrávke nedá uprieť, je prístupnosť. Nájde sa tu zopár skladieb, ktoré majú vysoký potenciál stať sa hitom. Môže za to silná atmosféra, jednoduchá, ale funkčná stavba trackov a už spomínaný spev. Na prvom disku by pokojne do rebríčkov prešli Midnight City, Claudia Lewis a z druhého skvelá New Map, či Steve McQueen.

Album sa nezaobišiel ani bez hosťovačiek. Zola Jesus, ktorú nájdete hneď v úvodnej skladbe, dokonale vynikne v bohatých plochách. Ak chcete, aby som ďalej vymenovával slávne mená, tak skončím tu na tomto mieste. Nedá mi však nespomenúť ešte jednu špeciálnu spoluprácu a to v Raconte-Moi Une Histoire. Pieseň, v ktorej vám dojemným spôsobom detský hlas prerozpráva veľmi zvláštnu story o veľmi zvláštnej žabe.

 

Príjemným prekvapením je aj fakt, že je album naozaj vyvážený a rozdiel medzi prvým a druhým diskom je vlastne nulový. K vyváženosti prispieva aj striedanie ambientnejších, pokojnejších skladieb s tými dynamickejšími. Ak si ho zadovážite v digitálnej forme vedzte, že vás nečaká otravné preklikávanie medzi skladbami a nasledujúcich 73 minút si naplno užijete.

Napriek tomu, že album vyšiel v októbri, cítiť z neho skôr letnú radosť ako jesennú melanchóliu. Ak sa vám pozdávali skladby Kim and Jessie alebo Graveyard girl z predošlého Saturdays = Youth, určite neurobíte chybu ak teraz hneď vstanete a pôjdete si šiesty album M83 kúpiť. Ja by som vám strašne chcel pospomínať aspoň pár jeho nedostatkov, ale budem musieť (a to prosím pekne s čistým svedomím) povedať, že Hurry Up, We're Dreaming je hudobná udalosť a jeden z najlepších albumov roku 2011. Tak.